1.29 Nebol Ježiš v skutočnosti len dobrý človek a múdry guru?
Ježiš je zároveň človek a Boh. Vynikajúci spisovateľ C. S. Lewis raz povedal: „Musíte sa rozhodnúť. Buď bol tento muž Božím Synom a je ním doteraz, alebo bol bláznom, ba niečím horším.
Niektorí ľudia naozaj nazývali Ježiša bláznom alebo posadnutým, ale iní v ňom spoznali Spasiteľa, ktorého nám Boh prisľúbil od vekov. Spoznali ho, pretože vďaka nemu slepí videli, chromí kráčali, mŕtvi ožívali a svojou smrťou na kríži nás oslobodil od našich hriechov. To môže byť jedine dielom Boha, a nie niekoho, kto by bol len obyčajným človekom.
Ako Cirkev vyjadruje tajomstvo vtelenia?
Tajomstvo vtelenia vyjadruje Cirkev tvrdením, že Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek s dvoma prirodzenosťami, božskou a ľudskou, ktoré nie sú zmiešané, ale spojené v osobe Slova. Preto v Ježišovej ľudskej prirodzenosti sa má všetko – zázraky, utrpenie, smrť –pripisovať jeho božskej osobe, ktorá koná prostredníctvom prijatej ľudskej prirodzenosti.
"Jednorodený syn a Božie Slovo, ktorý si nesmrteľný pre našu spásu, si si láskavo vzal telo zo svätej Bohorodičky a vždy Panny Márie, (…), ktorý si jeden zo svätej Trojice oslavovaný s Otcom a Duchom Svätým, spas nás!“(byzantská liturgia svätého Jána Zlatoústeho) [KKKC 89]
Boží Syn, ktorý sa stal človekom, mal dušu s ľudským poznaním?
Boží syn prijal telo oživované ľudskou rozumovou dušou. Ježiš sa svojím ľudským rozumom naučil veľa vecí zo skúsenosti, ale aj ako človek mal Boží syn dôverné a bezprostredné poznanie Boha, svojho Otca. Takisto prenikal do tajných ľudských myšlienok a plne poznal večné plány, ktoré prišiel zjaviť. [KKKC 90]
Ako sú zladené dve vôle vteleného Slova?
Ježiš má božskú vôľu a ľudskú vôľu. Boží Syn vo svojom pozemskom živote chcel ako človek všetko, čo s Otcom a Duchom Svätým ako Boh rozhodol pre našu spásu. Kristova ľudská vôľa nasleduje jeho božskú vôľu, neodporuje jej, ani sa jej nevzpiera, ale skôr sa jej podriaďuje. [KKKC 91]
Čo znamená, že Ježiš Kristus je zároveň pravý Boh a pravý človek?
V Ježišovi Kristovi sa Boh stal skutočne jedným z nás a naším bratom; a predsa nikdy neprestal byť Bohom, a tým aj naším Pánom. Chalcedónsky koncil v roku 451 vyhlásil, že božská a ľudská prirodzenosť sú v jedinej osobe Ježiša Krista „bez rozdelenia a bez pomiešania“ spojené.
Cirkev dlho zápasila s tým, ako by vyjadrila vzťah božskej a ľudskej prirodzenosti v Ježišovi Kristovi. Božská a ľudská prirodzenosť si navzájom nekonkurujú v tom zmysle, že by Ježiš bol iba čiastočne Bohom a čiastočne človekom. Nie je to ani tak, že by sa božská a ľudská prirodzenosť v Ježišovi navzájom zmiešali. Boh si v Ježišovi Kristovi nevzal na seba ľudské telo iba zdanlivo (doketizmus), ale stal sa skutočným človekom. Božská prirodzenosť a ľudská prirodzenosť rovnako nepredstavujú dve rozličné osoby (nestorianizmus). Napokon to nie je ani tak, že by v Ježišovi Kristovi ľudská prirodzenosť úplne splynula s božskou prirodzenosťou (monofyzitizmus). Proti všetkým týmto mylným učeniam si Cirkev uchovala vieru, že Ježiš Kristus je v jednej osobe zároveň pravý Boh a pravý človek. Známa formulácia „bez rozdelenia a bez pomiešania“ (Chalcedónsky koncil) sa nepokúša vysvetliť to, čo ľudský rozum nedokáže pochopiť, ale vytyčuje aspoň akési pevné línie viery. Vyznačuje „smer“, ktorým treba postupovať v odhaľovaní tajomstva osoby Ježiša Krista. [Youcat 77]
[Kristus] vykonal tieto [zázraky], no odsudzovali ho mnohí z tých, čo skôr ako na jeho veľké diela hľadeli na to, aký bol maličký; akoby si v srdci hovorili, že oni sú božskými bytosťami, no on len človekom. Vidíte teda dve veci: božské diela a človeka. Ak božské diela nemôže okrem Boha tvoriť nik, pochopte teda, že v tomto Človeku je skrytý Boh. [sv. Augustín, Kázne, č. 126 (PL 38, 700)]
