3.6 Prečo na svoje modlitby nedostávam odpoveď?
Niekedy sa zdá, že Boh na tvoje modlitby neodpovedá. Boh však odpovedá na všetky naše modlitby, hoci to robí po svojom. Niekedy sa nemodlíme správne, alebo neprosíme o správne veci.
Ak sa Bohu zveríme vo všetkom, môžeme si byť istí, že ovocie našej modlitby zapadá do jeho plánov. Modlitba je v prvom rade vyjadrením tvojho vzťahu s Bohom. Naozaj môžeš dôverovať Bohu s istotou, že na naše modlitby odpovedá.
A čo keď modlitba nepomáha?
Modlitba nehľadá povrchný úspech, ale Božiu vôľu a blízkosť. Práve v zdanlivom mlčaní Boha spočíva pozvanie k ďalšiemu kroku – k bezvýhradnej odovzdanosti, k bezhraničnej viere, k nekonečnému očakávaniu. Ten, kto sa modlí, musí ponechať Bohu úplnú slobodu, aby prehovoril, kedy bude chcieť, aby splnil, čo bude chcieť, a aby sa daroval, ako bude chcieť.
Často sa sťažujeme: Modlil som sa – a nepomohlo mi to. Možno sa nemodlíme dosť intenzívne. Raz sa svätý farár z Arsu (sv. Ján M. Vianney) opýtal svojho spolubrata, ktorý sa mu sťažoval na neúspech: „Modlil si sa, vzdychal si… ale postil si sa tiež a bdel si?“ Možno tiež prosíme Boha o veci, ktoré neprospievajú ani nám, ani našim blížnym. Svätá Terézia z Avily raz povedala: „Nepros o ľahšie bremeno, ale o silnejšie ramená.“ [Youcat 507]
Žiadajte Ducha Svätého, aby ste zacítili jeho prítomnosť vo svojich životoch. U nás to bol môj otec, kto ma výnimočným spôsobom upriamil na činnosť Ducha Svätého. Bol som práve vo vašom veku. Keď som sa ocitol v ťažkostiach, poradil mi, aby som sa modlil k Duchu Svätému. Táto náuka môjho otca ma nasmerovala na cestu, po ktorej dodnes kráčam. Hovorím vám o tom, pretože ste v takom veku, v akom som bol vtedy ja. Vychádzam aj z mnohých rokov života, ktorého súčasťou boli aj ťažké chvíle. [Pápež Ján Pavol II., homília mladým, 26. apríla 1997]
