4.14 Ježiš odpúšťa, ale ako môžem sebe a druhým odpustiť ja?
Každý robí chyby. Možno ťa často rozčuľuje slabosť alebo zlyhania druhých ľudí, iných zasa určite rozčuľuje, keď sa pomýliš ty. V takých chvíľach je skvelé, keď ti druhý človek ponúkne odpustenie.
Odpúšťať je niekedy nesmierne ťažké. Vtedy je potrebné si uvedomiť, že Ježiš odpúšťa vždy, tak často, ako je to potrebné. Zisti, ako sa k takejto schopnosti odpúšťať môžeš dopracovať aj ty; tak nájdeš slobodu v odpúšťaní druhým!
Ako človek dosiahne blaženosť?
Človek dosiahne blaženosť vďaka Kristovej milosti, ktorá ho robí účastným na Božom živote. V evanjeliu Kristus ukazuje svoju cestu, ktorá vedie ku šťastiu bez konca: sú to blahoslavenstvá. Kristova milosť pôsobí aj v každom človekovi, ktorý – riadiac sa správnym svedomím – hľadá a miluje pravdu a dobro a vyhýba sa zlu. [KKKC 359]
Prečo sú blahoslavenstvá pre nás dôležité?
Blahoslavenstvá sú stredobodom Ježišovho kázania. Preberajú a privádzajú k dokonalosti Božie prisľúbenia dané už Abrahámovi. Vykresľujú samu Ježišovu tvár, charakterizujú pravý kresťanský život a odhaľujú človekovi posledný cieľ jeho konania: večnú blaženosť. [KKKC 360]
Akými pravidlami sa má svedomie vždy riadiť?
Tri všeobecnejšie pravidlá, ktorými sa má svedomie vždy riadiť, sú: 1) Nikdy nie je dovolené robiť zlo, aby z toho vzniklo dobro. 2. Takzvané zlaté pravidlo: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im“ (Mt 7,12). 3. Láska vždy v sebe zahŕňa úctu k blížnemu a rešpektovanie jeho svedomia, hoci to neznamená, že sa má prijať ako dobro to, čo je objektívne zlom. [KKKC 375]
Pozná Sväté písmo cestu ku šťastiu?
Na ceste ku šťastiu nás vedie dôvera k Ježišovým slovám, ktorými vyjadril „osem blahoslavenstiev“.
Evanjelium je prísľubom šťastia pre všetkých ľudí, ktorí chcú kráčať po Božích cestách. Predovšetkým v ôsmich blahoslavenstvách (Mt 5,3-12) nám Ježiš konkrétne povedal, že skutočné šťastie nájdeme, keď budeme nasledovať jeho spôsob života, hľadať opravdivý pokoj a s čistým srdcom pristupovať k sebe i k druhým ľuďom. [Youcat 282]
Aké blahoslavenstvá poznáme?
Blahoslavení chudobní v duchu,
lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení plačúci,
lebo oni budú potešení.
Blahoslavení tichí,
lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti,
lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní,
lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blahoslavení čistého srdca,
lebo oni uvidia Boha.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj,
lebo ich budú volať Božími synmi.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť,
lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. (Mt 5,3-12)
„Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme seba samých a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti“ (1 Jn 1,8-9). Tieto vnuknuté slová, napísané na úsvite Cirkvi, nás uvádzajú lepšie než akékoľvek iné ľudské slovo do úvah hriechu, ktoré sú úzko spojené s úvahami o zmierení. Dotýkajú sa problému hriechu v jeho antropologickom aspekte, nakoľko je integrálnou časťou pravdy o človeku, no hneď naň hľadia v Božej perspektíve, v ktorej sa hriech konfrontuje s pravdou božskej lásky: spravodlivej, šľachetnej a vernej, ktorá sa prejavuje predovšetkým odpúšťaním a vykúpením. [Pápež Ján Pavol II., Zmierenie a pokánie, č. 13]
