1.34 Stvoril Boh aj zlo? Ako to súvisí s mojimi hriechmi?
Zdá sa nám nepochopiteľné, že Boh nezasahuje, keď sa dejú zlé veci. Všetko zlo je v protiklade s jeho obrovskou láskou. Ako ľudské bytosti celkom nedokážeme porozumieť pôvodu zla. Čiastočným vysvetlením môže byť to, že my ľudia, ktorí sme boli Bohom stvorení ako dobrí, môžeme využiť vlastnú vôľu nesprávnym spôsobom.
Môžeme sa rozhodnúť pre dobro (Božiu vôľu), ale aj pre zlo. Keď sa rozhodneme nesprávne, vieme v hĺbke duše, že nekonáme správne: hrešíme. Je však úžasné, že Ježiš nás prišiel vykúpiť zo všetkých hriechov skrze svoju smrť na kríži (Rim 5,20)Rim 5,20 – A do toho ešte prišiel zákon, aby sa rozmnožilo previnenie. Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť..
Čo je hriech?
Hriech je vo svojej podstate odmietnutie Boha a zdráhanie sa otvoriť sa jeho láske. Jasne sa to prejavuje v porušovaní Božích prikázaní.
Hriech je viac ako chybné správanie; nie je ani obyčajnou psychickou slabosťou. Vo svojej najhlbšej podstate je každé odmietnutie alebo zničenie niečoho dobrého odmietnutím dobra ako takého teda odmietnutím Boha. Hriech vo svojom najhlbšom a najstrašnejšom rozmere znamená odtrhnutie sa od Boha, a tým od zdroja života Preto je smrť následkom hriechu. Až vďaka Ježišovi chápeme priepastnú veľkosť hriechu: Ježiš zakúsil odmietnutie Boha priamo na vlastnom tele. Vzal na seba smrtiacu silu hriechu, aby nedopadla na nás. Túto skutočnosť vyjadrujeme slovom spása. [Youcat 67]
Ak je Boh všemohúci a prozreteľný, prečo potom jestvuje zlo?
Na túto otázku, takú bolestnú a tajomnú, môže dať odpoveď iba kresťanská viera ako celok. Boh nie je nijako, ani priamo, ani nepriamo, príčinou zla. Boh objasňuje tajomstvo zla vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, aby zvíťazil nad tým veľkým morálnym zlom, ktorým je hriech ľudí a ktoré je koreňom iných ziel. [KKKC 57]
Prečo Boh dopúšťa zlo?
Viera nám dáva istotu, že Boh by nedopustil zlo, keby aj zo samého zla nevyvodil dobro. Boh to už obdivuhodne uskutočnil pri príležitosti Kristovej smrti a jeho zmŕtvychvstania, lebo z najväčšieho morálneho zla, zo zabitia svojho Syna, vyvodil najväčšie dobro: Kristovo oslávenie a naše vykúpenie. [KKKC 58]
Je krst skutočne jedinou cestou ku spáse?
Pre všetkých, ktorí prijali evanjelium a počuli, že Kristus je „cesta, pravda a život“(Jn 14,6), je krst jedinou cestou k Bohu a ku spáse. Zároveň však platí, že Ježiš Kristus zomrel za všetkých ľudí. Preto cestu ku spáse nachádzajú aj tí, ktorí nemali príležitosť skutočne poznať Ježiša a vieru a ktorí s úprimným srdcom hľadajú Boha a žijú podľa svojho svedomia (takzvaný krst túžby).
Boh nám dal sviatosti ako prostriedky spásy. Preto ich Cirkev musí ľuďom neúnavne ponúkať. Keby sa vzdala tohto svojho poslania, spreneverila by sa svojej úlohe, ktorú dostala od Boha. Boh sám však nie je viazaný na svoje sviatosti. Tam, kam sa Cirkev – či už z vlastnej viny alebo z iných dôvodov – nemôže dostať alebo kde nie je úspešná, Boh sám pripravuje človeku inú cestu ku spáse. [Youcat 199]
Boh je verný svojmu večnému plánu, aj keď človek ovplyvnený zlým a opojený vlastnou pýchou zneužíva slobodu, ktorú dostal preto, aby miloval a veľkodušne hľadal to, čo je dobré, a namiesto toho odmieta poslúchať svojho Pána a Otca. [Pápež Ján Pavol II., Zmierenie a pokánie, č. 10]
