3.23 Odkiaľ pochádzajú rôzne druhy cirkevnej architektúry?
Budova kostola má byť miestom, kde sa môže spoločenstvo kresťanov zhromaždiť na modlitby a slávenie liturgie. Prví kresťania chodievali do synagógy, židovskej modlitebne, aby čítali písmo (neskôr nazvané Biblia) a modlili sa. Neskôr slávili Eucharistiu v dome niektorého z členov spoločenstva (Sk 2,46)Sk 2,46 – Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm..
Neskôr tieto domáce Cirkvi vyhradili výlučne na slávenie Eucharistie, a tak kresťania prestali chodievať do synagógy. Hoci sa v priebehu storočí architektúra menila, celkové usporiadanie budovy kostola zostalo nezmenené.
Potrebuje Cirkev miesta na slávenie liturgie?
Kult Novej zmluvy „v duchu a pravde“ (Jn 4,24) sa neviaže na nejaké výlučné miesto, lebo Kristus je pravý Boží chrám, prostredníctvom ktorého aj kresťania a celá Cirkev sa pôsobením Ducha Svätého stávajú chrámami živého Boha. ale Boží ľud vo svojom pozemskom stave potrebuje miesta, kde by sa spoločenstvo mohlo zhromaždí na slávenie liturgie. [KKKC 244]
Čo sú posvätné budovy?
Posvätné budovy sú Božie domy, symbol Cirkvi, ktorá žije na určitom mieste, a symbol nebeského príbytku. Sú miestami modlitby, na ktorých Cirkev slávi najmä Eucharistiu a klania sa Kristovi skutočne prítomnému vo svätostánku. [KKKC 245]
Čo je Boží dom?
Boží dom je symbol kresťanského spoločenstva ľudí na konkrétnom mieste, ako aj symbol nebeských príbytkov, ktoré Boh pripravil pre každého z nás. V Božom dome sa ľudia schádzajú, aby sa modlili spoločne alebo osamote a aby slávili sviatosti, predovšetkým Eucharistiu. „Tu sa môžem dotknúť neba.“ – „Tu môžem byť v úplnom tichu a pokore.“ Niektoré chrámy nás vyslovene uchvátia svojou silnou atmosférou modlitby. Cítime, že Boh je tam prítomný. Krása kostolov nám pripomína krásu, lásku a veľkosť Boha. Kostoly nie sú len kamenní poslovia viery, ale sú to Božie príbytky, pretože Kristova prítomnosť v Eucharistii je tu pravdivá a reálna. [Youcat 190]
Budova kostola existuje preto, aby sme v nej mohli počúvať Božie Slovo a aby sme tam dostali jeho vysvetlenie, vďaka ktorému mu porozumieme. Existuje, aby Božie Slovo mohlo byť medzi nami aktívne ako sila, ktorá vytvára spravodlivosť a lásku. Existuje osobitne aj preto, aby v nej mohlo začať slávenie, na ktorom má byť z vôle Boha ľudstvo účastné: nie iba na konci dní, ale už dnes. Existuje, aby sa v nás poznanie spravodlivosti a dobroty mohlo prebudiť k životu; okrem Božieho Slova predsa nejestvuje žiaden zdroj, ktorý by nám dovolil spoznať a posilniť si vedomie spravodlivosti a dobroty. [Pápež Benedikt XVI., kázeň, 10. decembra 2006]
