4.41 Pôjde človek do pekla, ak spácha samovraždu?
Je veľmi smutné, ak niekto nadobudne pocit, že niet iného východiska ako samovražda, skutok najväčšieho zúfalstva. Je naozaj nesprávne ukončiť vlastný život. Namiesto ochrany života, ktorý sme dostali od Boha, ho ukončujeme a páchame pritom vážny hriech. Iba Boh však pozná tie najhlbšie dôvody, pre ktoré sa niekto rozhodol spáchať tento čin. Takmer nikdy nemožno daného človeka brať na plnú zodpovednosť.
Boh tohto človeka miluje aj napriek strašnému činu spáchanému zo zúfalstva. My môžeme predovšetkým dôverovať v Božiu lásku a milosrdenstvo a prosiť v modlitbe, aby pre tohto človeka vyhradil miesto v nebi. Toto zároveň ukazuje, aké dôležité je stáť blízko pri ľuďoch, ktorí uvažujú nad samovraždou, a pomôcť im uvedomiť si hodnotu života, ktorý máme za každých okolností chrániť.
Ak vás trápi tento problém alebo o niekom takom viete, zavolajte o pomoc na záchrannú linku.
Čo zakazuje piate prikázanie?
Piate prikázanie zakazuje ako záväzne protirečiace morálnemu zákonu:
- priamu a úmyselnú vraždu a spoluprácu pri nej;
- priamy potrat, chcený ako cieľ alebo prostriedok, ako aj pomáhanie pri ňom, a to pod trestom exkomunikácie, lebo ľudskú bytosť treba už od jej počatia absolútne rešpektovať a chrániť v jej neporušiteľnosti;
- priamu eutanáziu, ktorá spočíva v usmrtení – či už činom, alebo zanedbaním povinného konania – osôb telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich;
- samovraždu a úmyselnú spoluprácu pri nej, lebo je ťažkou urážkou pravej lásky k Bohu, k sebe samému a k blížnemu. Príslušná zodpovednosť sa môže zväčšiť pre pohoršenie alebo ju môžu zmenšiť osobitné psychické poruchy či veľký strach. [KKKC 470]
Čo všetko zahŕňa prikázanie „Nezabiješ“?
Zakázaná je vražda a spolupráca pri vražde. Zakázané je vraždenie vo vojne. Zakázaný je potrat nenarodeného dieťaťa od okamihu počatia. Zakázaná je samovražda a sebazmrzačenie alebo sebaničenie. Zakázaná je aj eutanázia, teda usmrtenie postihnutých, chorých a zomierajúcich ľudí.
Zákaz zabíjať sa dnes často obchádza zdanlivo humánnymi argumentmi. Avšak ani eutanázia, ani potrat nie sú humánnymi riešeniami životných problémov a utrpenia. A preto má Cirkev v takýchto otázkach veľmi jasný postoj. Kto sa aktívne zúčastní na potrate alebo k tomu núti iného človeka či mu pri tom radí, sa týmto činom sám vylučuje zo spoločenstva Cirkvi. Aj všetky ostatné činy proti posvätnosti života sú závažným previnením. Ak však spácha samovraždu psychicky chorý človek, jeho zodpovednosť za tento čin býva neraz znížená a často sa mu nedá vôbec pričítať. [Youcat 379]
Koľko je len smutných ľudí, koľko smutných ľudí bez nádeje! Pomyslite aj na množstvo mladých ľudí, ktorí potom, čo skúsia množstvo vecí, ani tak nenachádzajú zmysel života a za riešenie si zvolia samovraždu. Viete, koľko mladých ľudí vo svete dnes spáchalo samovraždu? Je ich mnoho. Prečo? Nemajú nádej. Skúsili toľko vecí a krutá spoločnosť – áno, je krutá! – vám nedáva nádej. Nádej je ako milosť: nemožno ju kúpiť, je to Boží dar. Musíme ponúkať kresťanskú nádej skrze naše svedectvo, našu slobodu a našu radosť. Prítomnosť, ktorú ponúka milostivý Boh, je zdrojom nádeje. [Príhovor, 17. júna 2013]
